Dracula

Luc Bessonov Dracula (2025) pretvára mýtus v jeho najintímnejšej podobe: nie ako príbeh čírej obludnosti, ale ako dozvuk lásky násilne prerušený príliš skoro. V spustošenom kúte východnej Európy konca 15. storočia princ Vlad II sleduje, ako mu vytrhnú budúcnosť, a rana sa nezahojí — kvasí do vzdoru. Nasleduje premena poháňaná menej folklórom než zúrivosťou, v ktorej sa viera zrúti a na jej miesto nastúpi kliatba.

Caleb Landry Jones vstupuje do úlohy Vlada s prchavou intenzitou, vďaka ktorej postava pôsobí zároveň vznešene aj nebezpečne krehko. Tento Dracula sa neuspokojí s tým, že bude strašiť; pochoduje. Film rámcuje nesmrteľnosť ako bojisko — nekonečný, trestajúci úsek času, v ktorom sa oddanosť mení na posadnutosť a v ktorom sa prísľub znovustretnutia stáva dôvodom spáliť svet.

Namiesto toho, aby romantiku bral ako jemný protipól k hororu, Besson ich spája, až kým sa nedajú oddeliť. Milostný príbeh je motor a horor jeho výfuk: krv, žiaľ a túžba sa rozlievajú do tých istých zatienených chodieb. Fantazijné prvky prirodzene vyrastajú z emocionálnych stávok a menia nadprirodzeno na jazyk zúfalstva, pokušenia a desivej jasnosti túžby chcieť jednu vec navždy.

Christoph Waltz dodáva obežnici okolo Vlada váhu a napätie a pomáha filmu vyostriť jeho morálne hrany bez toho, aby skĺzol do moralizovania. Matilda De Angelis, Zoë Bleu Sidel a podporný ansámbel — Ewens Abid, Guillaume de Tonquédec, David Shields a Bertrand-Xavier Corbi — dotvárajú svet, ktorý pôsobí prežitý a nebezpečný, kde každé spojenectvo má svoju cenu a každá modlitba riskuje ticho.

Dracula napokon pôsobí ako tragická krížová výprava: prekliaty nesmrteľný vedie vojnu proti samotnému osudu, presvedčený, že lásku možno vziať späť z hrobu silou vôle. Pre viac aktualít, trailerov a redakčného pokrytia navštívte https://trailerix.com.