Rings

V Rings (2017) sa režisér F. Javier Gutiérrez vracia k neslávne známemu mýtu o videokazete a kladie jednoduchú, krutú otázku: čo sa stane, keď sa zvedavosť stane životným štýlom? Film rozširuje legendu na modernú mestskú nočnú moru, v ktorej už sledovanie nie je nehoda — je to voľba, ktorú ľudia vyhľadávajú, vymieňajú a skúmajú ako kontraband.

Matilda Lutz nesie príbeh ako Julia, ktorej vzťah s Holtom (Alex Roe) sa začne rozpadať, keď sa jeho fascinácia kazetou zmení na posadnutosť. To, čo sa začína ako znepokojená partnerka snažiaca sa niekoho stiahnuť späť z okraja, sa zmení na niečo zvláštnejšie: Julia sama vstúpi do kliatby a odpočítavanie prestane pôsobiť ako dejový trik a začne pripomínať skúšku vzťahu s nadprirodzenými stávkami.

Film najviac priostruje svoj háčik v myšlienke, že kazeta stále ukrýva tajomstvá — nevidenú vrstvu, skrytý „film vo filme“, ktorý preformátuje to, čo si diváci myslia, že vedia. Tento objav posúva horor od jednoduchej nevyhnutnosti k vyšetrovaniu a mení mytológiu na hlavolamovú škatuľku s následkami. Je to šikovný spôsob, ako udržať ústredný obraz série — zrnitý záznam, vtieravú hrôzu — nažive vo svete presýtenom obrazovkami.

Vedľajšie postavy prehlbujú pocit širšej siete okolo kliatby; známe tváre ako Johnny Galecki a Vincent D'Onofrio pridávajú posadnutosti ľudský rozmer. Horor filmu stavia na atmosfére a stupňovaní, spája typicky znepokojivé obrazy série s úzkosťami zo zdieľania, kopírovania a naháňania zakázaných médií.

Napokon Rings funguje ako varovný príbeh o tom, čo robíme pre ľudí, ktorých milujeme — a čo sme ochotní sledovať, aj keď nás varujú, aby sme to nerobili. Pre fanúšikov hororu je to pozvánka vrátiť sa k modernej legende a zistiť, ako ďaleko sa môže kliatba natiahnuť, keď najdesivejšia vec nie je samotná kazeta, ale potreba vedieť, čo je na nej.